Fotograf

“Trochu pôvabu! To je ono, to je ono, viac vzrušenia!” Cvak! Cvak! “Ešte raz, výborne, výýýborne a úsmev ako diva! Pohybuj perami a teraz výraz osudovej ženy!” Cvak! Cvak! Cvak! “Daj žiadostivý výraz, oči na mňa!” Cvak! Cvak! “Dobre, ešte raz.” Cvak! Cvak!

“V poriadku, stačilo,” povedala modelka unavená toľkými príkazmi. “Aaaale mama,” zažobronil Alberto Maccagno, “keď nebudem s tebou trénovať, nikdy sa nestanem módnym fotografom.”

“Ale ja mám už dosť tých bleskov, ktoré mi opaľujú viečka!” rozhodne odvetila žena utierajúc si pot utierkou po ceste k sporáku s nedokončenou pórovou polievkou.

“Ľudia ma nechápu,” dumal Alberto plný beznádeje. A v tom momente prešla okolo dverí jeho babka…”Babka, babka, poď, poď, sadni si na túto stoličku…”